Hlavné menu:
História > Z dejín obce
Zabratie Maďarmi.
Pohraničná strážna osada
pod správou Stupavského hradu
Záhorie v 10. storočí pravdepodobne bolo zničené nájazdmi starých Uhrov. Aj po zániku Veľkej Moravy sa o toto územie sa zrejme bojovalo, až napokon pripadlo uhorskému štátu. Ako to dosvedčujú slovenské názvy obcí. Pôvodne bolo osídlené Slovienmi, ale po dobytí Maďarmi bolo značne vyľudnené. V 11. a 12. storočí Záhorie so širokým pásmom močiarov i s hustými lesmi tvorilo pohraničnú oblasť medzi uhorským a českým štátom. Prirodzené hranice tejto oblasti vytvárali rieka Morava a hrebeň Malých Karpát. Pri hlavnej ceste vedúcej pohraničím vojvodcovia umiestňovali pohraničné stráže. Ako to dosvedčujú názvy obci strážne osady boli pri toku rieky Myjavy (Stráže, Kuklov, Sekule) a Rudavy (Velké a Malé Leváre). Keďže Maďari nedôverovali domácemu obyvateľstvu, strážnou službou poverovali iné východné kmene(napríklad Sikulov, po ktorých tu zastal názov obce Sekule. Ako vysvitá z neskoršie doložených názvov obce, v Levároch bola pohraničná strážna osada. Ležala na strategicky dôležitom vyvýšenom mieste nad rovinou uprostred močiarov pri ceste spájajúcej Uhorsko s Moravou. Stráže zaisťovali nielen ochranu hraníc uhorského štátu, ale aj bezpečnosť obchodnej cesty.V zhode s ľudovým podaním o existencii hradu na návrší možno predpokladať, že strážna posádka v časoch Arpádovcov tu vybudovala pohraničnú pevnosť. Nevieme, z akého kmeňa pochádzali strážcovia vo Veľkých Levároch. Obec, tak ako aj pohraničné pásmo, dlho patrila kráľovi. Keďže nedochádzalo k zmene vlastníctva, nemáme o nej staršie písomné zmienky. Napriek tomu mažeme existenciu miestneho sídliska doložiť najmenej na začiatok11. storočia do obdobia vzniku uhorského štátu. V 12. a 13. storočí Velké Leváre patrili do Stupavskej župy, ktorá mala sídlo vo vodnom hrade na mieste dnešného kaštieľa v Stupave. Tento hrad bol v čase Arpádovcov hlavným strediskom strážcov hraníc na južnom toku Moravy.
uverejnené na základe. písomného súhlasu autora z dňa 24.05.2007
© Milan Hromník
1997
© web úprava by:
Atreii
Všetky materiály na tejto stránke je možné použiť len s povolením ich autorov.