WWW.VELKELEVARE.SK


Prejdi na obsah

Hlavné menu:


Obnova mokradí

Príroda

Obnova mokraďového ekosystému v NPR Abrod

Andrea Viceníková, Viera Stanová

Restoration of the Wetland Ecosystem in NNR Abrod


O National Nature Reserve Abrod represents the wetland ecosystem with many rare and endangered plant species. The article brings upon the negative changes in water regime, in plant species composition and in vegetation caused by the drainage of the Porec creek in sixthies. The attemptions for the improvement of water regime since 1970 were summarised. Design and implementation of the Daphne´s project on improvement of water regime were discussed. Further the particular components of the restoration - management and monitoring of changes were highlighted. At the end the philosophical questions about the restoration of ecosystems and restoration of seminatural ecosystems were discussed.


Národná prírodná rezervácia Abrod bola vyhlásená v roku 1964. Nachádza sa v katastrálnom území obce Veľké Leváre v okrese Senica a je súčasťou CHKO Záhorie. Lokalizovaná je v prirodzenej medzidunovej depresii v nadmorskej výške 153 až 149 m n. m., na východe je ohraničená železničnou traťou Bratislava – Břeclav, na západe štátnou cestou Malacky – Kúty. Má rozlohu 92 ha. Dôvodom na vyhlásenie rezervácie bol výskyt mokraďovej vegetácie v takej pestrej palete, že reprezentovala takmer celú diverzitu mokraďovej vegetácie Záhoria. Po rozsiahlych melioračných prácach v nížinách Slovenska v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch predstavuje Abrod jeden z posledných zvyškov vzácnej kveteny a vegetácie nielen v rámci Záhoria, ale aj v rámci celého Slovenska. Našlo v ňom refúgium množstvo reliktných a ohrozených rašeliniskových a močiarnych druhov flóry aj fauny. Takéto mokraďové komplexy patria medzi ohrozené v celosvetovom meradle a sú predmetom ochrany zo strany Ramsarskej konvencie.

Genéza problému

Hlavným ekologickým faktorom ovplyvňujúcim existenciu mokraďových spoločenstiev Abrodu je vodný režim. Pred reguláciou rieky Moravy lokalitu každoročne zaplavovali jarné prívalové vody, ktoré postupne odvádzal potok Porec, pretekajúci osou rezervácie. Aj napriek regulácii Moravy dolná (západná) časť rezervácie mala dostatok vody. Drastickým zásahom, ktorý poznamenal aj dolnú časť rezervácie, bolo vyhĺbenie zberného kanála mŕtvych ramien Moravy v päťdesiatych rokoch. Silný pokles hladiny podzemnej vody nastal v dôsledku regulácie potoka Porec v roku 1965. Koryto potoka bolo po celej dĺžke prehĺbené a na celom území sa vykopali odvodňovacie kanály. Odvodnili sa aj pozemky nad železnicou, negatívny vplyv mala tiež výstavba diaľnice D 1 Bratislava – Brno, ktorá prechádza len 200 m východne od územia rezervácie. Nedostatok vody sa prejavil najmä vo východnej časti, kde preschla rašelinová vrstva, následkom čoho ustupujú vzácne močiarne a rašeliniskové druhy.

Dôsledky narušenia vodného režimu rezervácie sú mimoriadne závažné a sú podrobnejšie rozobraté ďalej v článku. Jednoznačne možno povedať, že na miestach najviac postihnutých zásahmi do vodného režimu lokalita stráca charakter mokrade. Druhou podmienkou existencie nelesných mokraďových spoločenstiev je neustály vklad dodatkovej energie v podobe pravidelného kosenia, čím sa trvale zabraňuje prirodzenému sukcesnému vývoju. V tejto súvislosti ide o obnovu a udržanie poloprirodzeného, človekom podmieneného mokraďového ekosystému. Filozofické otázky o zmysle obnovy takéhoto typu ekosystémov budú predmetom polemiky v závere článku.

Snahy o obnovu vodného režimu

Krippel (1978) vo svojom článku "Štátna prírodná rezervácia Abrod volá SOS" apeloval na naliehavú záchranu Abrodu, a to obnovením vodného režimu, predovšetkým režimu podzemnej vody, vybudovaním štyroch regulovateľných stavidiel. Argumentoval, že degradácia a sukcesia spoločenstiev na lokalite Abrod, ktorú bez úpravy vodného režimu nemožno zastaviť, by znamenala nesmiernu stratu nielen pre Záhorskú nížinu. Návrh sa nepodarilo uskutočniť. V roku 1984 vybudovali členovia ZO SZOPK v Bratislave dve nevhodné stavidlá, ktoré nakoniec rozobrali pracovníci štátnej ochrany prírody. V roku 1986 katedra hydromeliorácií Stavebnej fakulty SVŠT prepracovala projekt "Rekonštrukcia vodného režimu ŠPR Abrod" z roku 1980, ale k realizácii nedošlo. Halada a Gajdoštínová v roku 1987 navrhli režim ovládania stavidiel na potoku Porec v Osobitnom režime ochrany, ale bez realizačnej koncovky. V tom istom roku Šíbl a Šímová (1987) vypracovali návrh rekonštrukcie vodného režimu v ŠPR Abrod. Technické riešenie ich návrhu doplnila Turiničová (1992). V tom istom roku sa vybudovali štyri stavidlá, ktoré nepriniesli očakávaný výsledok pravdepodobne pre ich malú výšku.

Dovtedajšia prax intuitívnych zásahov dokázala spomaliť prebiehajúci proces degradácie stanovíšť a zmien biodiverzity, ale neviedla k zásadnému zlepšeniu situácie.

V roku 1994 získala nadácia DAPHNE projekt "Stanovenie optimálneho vodného režimu pre obnovenie a udržanie biodiverzity v NPR Abrod" financovaný v rámci programu malých grantov GEF a čiastočne Slovenskou agentúrou životného prostredia. Od tohto roku až dodnes vyvíja DAPHNE aktivity na záchranu tejto mimoriadne vzácnej lokality, či už v rámci projektov alebo vlastnej iniciatívy. V roku 1996 to bol projekt ”Starostlivosť o NPR Abrod” financovaný zo zdrojov Open Society Fund.

Pretože mokraď je definová na základe troch základných komponentov - špeciálnej hydrológie, mokraďovej vegetácie a hydromorfných pôd (Šeffer et al. 1996), je nevyhnutné pri návrhu obnovy vychádzať zo stavu jednotlivých komponentov, t. j. uskutočniť výskum a na jeho základe rozhodnúť, čo chceme obnoviť. Ďalšie kroky pri obnove zahŕňajú rozhodnutie, ako postupovať pri obnove - dizajn obnovy, implementáciu, monitoring a zabezpečenie manažmentu.

Výskum

Jedinečným podkladom na vyhodnotenie zmien diverzity flóry a vegetácie je výskum Bosáčkovej z rokov 1962 – 1966, teda pred reguláciou potoka Porec a tesne po nej (Bosáčková 1970). Od roku 1994 sme v rámci DAPHNE uskutočnili podrobný porovnávací floristický a fytocenologický výskum, ktorý nám umožnil vyhodnotiť rozsah zmien a stupeň degradácie v jednotlivých častiach rezervácie za uplynulých 30 rokov. Definitívne spracovanie sa pripravuje, čiastkové výsledky sú zhrnuté vo viacerých správach (DAPHNE 1995, DAPHNE 1996) a prezentovali sa na seminároch (Stanová et al. 1996).

Hlavné zmeny možno zhrnúť nasledovne:

Na lokalite vymizli ohrozené druhy ako Trichophorum alpinum, Liparis loeselii, Drosera rotundifolia, Hydrocotyle vulgaris, Blackstonia perfoliata, Pedicularis palustris, Menyanthes trifoliata a mnohé iné. Bosáčková (1970) uvádza z Abrodu celkovo 259 druhov, databáza DAPHNE obsahuje už vyše 500 druhov, z ktorých 222 je spoločných s Bosáčkovou. Celková druhová diverzita sa v porovnaní so šesťdesiatymi rokmi zvýšila, ale na úkor zmeny kvality. Vzrástlo zastúpenie suchomilnejších lúčnych aj lesných druhov, mnohých ruderálov, kým rašeliniskové druhy ustupujú. Najzávažnejšou zmenou nie je ani tak vymiznutie jednotlivých druhov, ale degradácia a zničenie viacerých biotopov. Z prechodného rašeliniska s rozlohou asi 0, 75 ha sa zachovala plôška 1 m2, spoločenstvo bultovitých ostríc bolo zničené úplne, východná časť rezervácie pod železnicou v dôsledku vysušenia a nekosenia zarástla náletom drevín, ktoré do roku 1992 vytvolili kompaktný lesík. V dôsledku nedostatku vody dochádza k mineralizácii rašelinového horizontu a k rozširovaniu ruderálnych druhov, ktoré prispievajú nahromadenou biomasou k eutrofizácii východnej časti územia. V západnej (dolnej) časti rezervácie sa agresívne rozšírili porasty trsti, ktoré vytlačili pôvodné spoločenstvá vysokých ostríc.

V roku 1994 sa zamerali výškové profily vo východnej časti územia na stanovenie poklesu hladiny podzemnej vody oproti stavu v šesťdesiatych rokoch. Reálny pokles sa odhadol na viac ako 100 cm.

Dizajn obnovy

Na základe botanického výskumu, poznania ekológie jednotlivých spoločenstiev a zamerania profilov bola vypracovaná technická štúdia na výstavbu dvoch regulovateľných stavidiel. Cieľom bolo zabezpečiť zvýšenie hladiny podzemnej vody najmä vo východnej časti územia tak, aby aspoň na jar bol povrch pôdy zaplavený, čím by sa podmienky priblížili stavu pred reguláciou potoka Porec.

Následne druhou podmienkou záchrany rezervácie je obnova kosenia aj na miestach, ktoré zarástli v dôsledku sukcesie. Treba si uvedomiť, že lúčny charakter Abrodu sa udržoval kosením dvakrát a v poslednom čase jedenkrát ročne. Druhým cieľom bolo odstrániť nálet drevín a zabezpečiť obnovu kosenia.

Implementácia

Už v roku 1992 pracovníci CHKO Záhorie odstránili veľkú časť brezového lesíka pod železnicou, v rokoch 1994 a 1995 pokračovalo odstraňovanie náletových drevín krovinorezom, odstraňovanie nahromadenej odumretej biomasy s cieľom umožniť v tejto (východnej) časti rezervácie opätovnú kosbu. Na brigádach sa zúčastnili študenti bratislavských stredných a vysokých škôl, združenia KOZA, CHKO Záhorie a DAPHNE.

Koncom februára 1995 sa vybudovali dve regulovateľné stavidlá, ktoré sú však funkčné až od jesene 1996. Problémy s fungovaním stavidiel spočívali v tom, že v sypkom pieskovom substráte voda pretekajúca cez stavidlá postupne vymieľaním prehlbovala dno potoka, až si nakoniec prerazila cestu popod stavidlá. Na spevnenie dna boli po celej dĺžke stavidla nabité do dna železné larseny, ale celý proces sa zopakoval. Až pokrytím dna potoka geotextíliou, ktorá sa zasypala kameňmi, sa podarilo zabrániť pokračujúcej erózii dna a zabezpečiť funkčnosť stavidiel.

Monitoring

Logickým krokom po realizácii opatrení na úpravu vodného režimu je podrobné monitorovanie jednak hladiny podzemnej vody, jednak zmien vegetácie. Od roku 1994 sa v mesačných intervaloch zaznamenáva výška hladiny podzemnej vody v 11-metrových sondách rozmiestnených po celom území rezervácie v dominantných typoch rastlinných spoločenstiev.

V roku 1995 sme založili 5 trvalých monitorovacích plôch, z toho 3 vo východnej časti, kde predpokladáme najvýraznejší vplyv stavidiel na vodný režim a následne na vegetáciu. Zber dát v rokoch 1995 a 1996 slúžil na vyhodnotenie prirodzenej medziročnej dynamiky príslušných spoločenstiev (Posltová 1997, Kaňová 1997) I ako východiskový stav pred uvedením stavidiel do činnosti na jeseň roku 1996. Dáta z roku 1997 reprezentujú situáciu v prvom roku činnosti stavidiel. Treba vziať do úvahy, že výraznejšie zmeny vo vegetácii nemožno očakávať hneď prvý rok. Monitoring je dlhodobá záležitosť, v každom prípade poskytne zaujímavé poznatky o trendoch a smere vývoja vegetácie po zdvihnutí hladiny podzemnej vody.

Manažment

Charakter a vzhľad Abrodu sa v priebehu vývoja menil. Abrod vznikol postupným zarastaním prirodzenej vodnej plochy v medzidunovej depresii. Na začiatku mladšieho subatlantika prevládali vo vegetácii jelšové lesy. Krippel (1965) zaznamenal v peľovom spektre výrazný ústup jelše v dôsledku ľudskej činnosti v najmladšom období subatlantika. Lúčny charakter Abrodu sa udržoval neustálym vkladom dodatkovej energie - kosením, ktorá pôsobí proti návratu prirodzenou sukcesiou k jelšovému lesu. V poslednom čase zabezpečoval kosenie väčšej časti Abrodu užívateľ lokality ŠM Veľké Leváre. Snahou je dosiahnuť dohodu s vedením štátneho majetku o zabezpečení trvalého kosenia väčšej časti Abrodu, ktorú neobhospodarujú súkromní vlastníci.

Polemika na záver

V súvislosti s obnovnou ekológiou je dôležité položiť si dve zásadné otázky: Aký zmysel má obnova ekosystémov? Má zmysel obnovovať poloprirodzené ekosystémy (t. j. na ktorých vzniku a existencii sa podieľa človek)?

V súvislosti s prvou otázkou je možné v súčasnosti dospieť viac-menej ku konsenzu, že obnova je nevyhnutná v prípade, keď už príroda nemá priestor, čas a možnosť obnoviť sama to, čo človek svojou činnosťou narušil a zničil. Obnova nasleduje v poradí opatrení na záchranu biodiverzity až na poslednom mieste. Najdôležitejšia by mala byť prevencia. V oblasti prevencie ide o formovanie šetrnejšieho a ohľaduplnejšieho vzťahu k prírode tak, aby naše správanie nespôsobovalo ďalšie nezmyselné a neoprávnené ničenie. Treba si uvedomiť, že človek nedokáže nič obnoviť tak, ako to vytvorila príroda (prípadne v dlhodobom spolužití s človekom). Bez tejto prevencie a výchovných aktivít by mohol medzi verejnosťou vzniknúť dojem, že všetko, čo zničíme, je možné obnoviť technickými opatreniami. K šíreniu presvedčenia o všemocnosti techniky, aj keď v službách záchrany prírody, by tak prispeli sami ekológovia, čo by viedlo len k podpore súčasného bezohľadného ničenia prírody. Ďalšou formou ochrany prírody je konzervovanie najcennejších častí prírody – prijatie konkrétnych opatrení na ochranu častí prírody vyhlasovaním chránených druhov a chránených území. Dnes sa už vie, že je potrebné zabezpečiť príslušný manažment, predovšetkým v poloprirodzených ekosystémoch. V prípade, že situácia zašla tak ďaleko, že hrozí, že už nebude čo chrániť, je nevyhnutné pristúpiť k aktívnej ochrane prírody – k obnove. Obnova by sa mala chápať ako náprava toho, čo človek svojou činnosťou porušil alebo zničil. Nemala by sa v žiadnom prípade ponímať ako regulácia, ale ako pomoc obnoviť prirodzené funkcie a vzťahy, ktoré boli narušené. Prístup k obnove a spôsob jej chápania musí v sebe zahŕňať silný etický aspekt.

Pri posudzovaní výsledku obnovy je dôležité vziať do úvahy časový faktor. Chybou je, že chceme obnoviť niečo tak rýchlo, ako sme to zničili, a teda už po krátkom čase chceme vidieť uspokojivý výsledok svojej činnosti. Pokiaľ príroda potrebovala tisíce rokov, človek nemôže tento vývoj skrátiť na niekoľko rokov.

Na obnovu poloprirodzených ekosystémov nie je jednotný názor. Odpoveď na otázku, čo chceme udržať a obnoviť, má historické korene a odráža hodnotovú orientáciu. Názory sa líšia najmä medzi regiónmi resp. štátmi ( v USA – na rozdiel od Európy – sa všeobecne nevenuje pozornosť obnove poloprirodzených ekosystémov). Hlavným protiargumentom obnovy poloprirodzených ekosystémov je, že nemá zmysel obnovovať niečo, na vytvorení čoho sa podieľal človek a čo treba udržovať neustálym vkladom dodatkovej energie. Dôvody pre a proti vyplývajú z historického vývoja a súvisia s kultúrou a tradíciou príslušného regiónu alebo štátu. Dnes možno len malé časti Zeme považovať za neovplyvnené človekom. Vzhľad krajiny a charakter vegetácie sa v priebehu vývoja menil nielen pod vplyvom klimatických zmien, ale od istého času aj vplyvom človeka. Činnosť človeka v priebehu histórie prispela k zvýšeniu biodiverzity, avšak od istého času je trend opačný. Snahu o udržanie a obnovu poloprirodzených ekosystémov možno pozorovať tam, kde sa stali súčasťou kultúrneho dedičstva krajiny, majú dlhú tradíciu a sú neodmysliteľnou súčasťou celkového charakteru krajiny.

Ostatné otázky o tom, ako získať podporu verejnosti, k akému stavu chceme ekosystém obnovovať, ako postupovať pri obnove, ktoré parametre monitorovať, nastupujú až po zodpovedaní týchto základných filozofických otázok.



Literatúra

Bosáčková E., 1970: Kvetena a rastlinné spoločenstvá štátnej prírodnej rezervácie Abrod na Záhorí. Práce a štúdie ČSOP, Bratislava, II/1: 83 s.

DAPHNE 1995: Stanovenie optimálneho vodného režimu pre obnovenie a udržanie biodiverzity v ŠPR Abrod. Záverečná správa projektu. Nadácia Daphne, Bratislava, (ms.)

DAPHNE 1996: Starostlivosť o Národnú prírodnú rezerváciu Abrod. Záverečná správa projektu. Nadácia Daphne, Bratislava, (ms.)

Kaňová K., 1997: Fytocenologická charakteristika a dynamika spoločenstiev asociácie Molinietum coerulae Koch 1926 v NPR Abrod. (Ms.), Katedra pedológie, PriF UK Bratislava: 94 s.

Krippel E., 1965: Postglaciálny vývoj lesov Záhorskej nížiny. Biologické práce, Bratislava, 11/3: 100 s.

Krippel E., 1978: Štátna prírodná rezervácia Abrod volá SOS. Příroda, Praha: 369-371.

Posltová A., 1997: Fytocenologická charakteristika a dynamika spoločenstiev nízkych a vysokých ostríc v NPR Abrod. (Ms.), Katedra pedológie, PriF UK Bratislava:

Stanová V., Viceníková A., Šeffer J., 1996: Changes after drainage in National Nature Reserve Abrod. International Conference on "European Floodplain and Coastal Wet Grasslands - Management and Restoration for Biodiversity", České Budějovice, 1996.

Šeffer J. et al., 1996: Mokrade pre život. Nadácia DAPHNE: 40 s.

Šíbl J., Šímová J., 1987: Sprievodná správa rekonštrukcie vodného režimu v štátnej prírodnej rezervácii Abrod.

Turiničová M., 1992: Sprievodná správa rekonštrukcie vodného režimu v štátnej prírodnej rezervácii Abrod (ms.)


Z d r o j :
Nazov casopisu: DAPHNE - casopis pre aplikovany environmentalny vyskum
Vydavatel: DAPHNE - centrum pre aplikovanu ekologiu
Rok: 1998, Cislo: 1

http://www.seps.sk/zp/daphne/casopis/981/abrod.htm


VELKELEVARE | Oznam | Obec dnes | Fórum | Obecná infraštruktúra | Dejiny Záhoria Blog | História | Cirkev v obci | Kultúra | Školstvo - vzdelávanie | Spolky, združenia | Príroda | Oddych a rekreácia | Šport | Fotogaléria obce | Mapa stránky


Zpäť na obsah | Zpäť na hlavné menu