WWW.VELKELEVARE.SK


Prejdi na obsah

Hlavné menu:


Majetok Pajštúnskeho hradu

História > Z dejín obce

Majetok Pajštúnskeho hradu


Za tatarského vpádu roku 1241 bolo územie Záhoria značne vyľudnené. V polovici 13. storočia pokročil rozpad pohraničia a jeho obranného zariadenia. V súvislosti s týmito zmenami sa oblasť začala zaľudňovať nemeckými, českými i slovenskými osadníkmi. Úlohu obrany Záhoria prevzali novopostavené kamenné hrady v Malých Karpatoch - Pajštún, Plavecký hrad, Ostriež. Plavecký hrad, ako aj obce Plavecký Štvrtok, Plavecké Podhradie, Plavecký Svätý Mikuláš, Plavecký Svätý Peter, dostali prívlastky padla Plavcov, ktorí tu roku 1273 bojovali s uhorským vojskom proti českému vojsku Přemysla Otakara II. Koncom 13. storočia Stupavská župa zanikla a jej územie sa včlenilo do Bratislavskej župy. Funkciu Stupavského hradu prevzal pevný kamenný hrad , postavený po tatárskom vpáde. Tento strážny hrad sa stal strediskom rozsiahlejšieho hradného panstva. Pôvodne patril kráľovi, v 14.storočí už bol v držbe grófov zo Svätého Jura a Pezinka. V oddelení rukopisov v Maďarskej národnej knižnici sa nachádza záznam z druhej polovice 15. storočia, padla ktorého mesto Velké Leváre bolo kedysi chudobnou poddanskou dedinou pajštúnskych grófov zo Svätého Jura. Jeden z týchto grófov Velké Leváre predal za 800 florénov svojmu stupavskému správcovi. Po smrti správcu, ktorý nemal potomkov, obec prešla na rod z Lambachu (Folia lat. 3804 pag. 480). V 14. storočí sa ustálili bezpečnostné pomery na Záhorí a vzrástli obchodné styky Uhorska so Západom. Roku 1373 kráľ Ľudovít Veľký dvoma listinami rozšíril dopravné privilégiá pre českých, moravských a nemeckých kupcov a zaistil im bezpečnosť a poriadok pri vyberaní mýta na ceste vedúcej z Holíča cez Malacky do Bratislavy. Na tejto obchodnej ceste od konca .14. storočia do 16. storočia vo Veľkých Levároch bol tridsiadkový (colný) úrad, ktorý kontroloval prepravu tovarov a osôb. Najstaršie písomné správy o samotných Levároch sú až z druhej polovice 14. storočia. Roku 1377 kráľ Ľudovít Veľký daroval Malé Leváre a Gajary Tomášovi a Petrovi, grófom zo Svätého Jura a Pezinka. Prvá písomná zmienka o Malých Levároch (Kysluev) nepriamo svedčí aj o existencii Veľkých Levár. V listine Bratislavskej kapituly z roku 1378 sa hovorí o uvedení Tomáša zo Svätého Jura do majetku Malých Levár (Kyslew) za prítomnosti susedov, medzi ktorými sa spomína richtár susednej kráľovskej obce Velké Leváre (Noglew). podľa Štatútu ostrihomskej kapituly roku 1397 už obec mala faru i kostol. V 50. rokoch 15. storočia zmocnili sa niektorých strategických miest na Záhorí české bratrícke vojská pod vedením hajtmana Vaňka z Rachmanova. V susedných Gajaroch na Posádke si vybudovali opevnený tábor. Plienili okolité obce, vyberali od nich dane a lúpežne prepadávali obchodníkov. Vaněk z Rachmanova roku 1460 bol držiteľom oboch Levár. V tomto období sa začal proces vyľudnenia územia, ktorý pokračoval aj v nasledujúcom storočí. Po porážke bratríckych vojsk dostali sa oboje Leváre do rúk kráľa pre neveru Jána a Žigmunda, grófov zo Svätého Jura a z Pezinka. Teda príležitostne dochádzalo k dočasnej zmene vlastníctva. Roku 1488 kráľ Matej daroval Velké Leváre (Welykylewar) Jánovi Haubicovi z Pastvíc (Johan nes Haubitz de Pasthwytz) a nariadil Bratislavskej kapitule, aby ho uviedla do majetku. V roku 1472 sa spomína na území obce osada Randahoft; ktorá zanikla koncom 16. storočia.








uverejnené na základe. písomného súhlasu autora z dňa 24.05.2007

© Milan Hromník

1997

© web úprava by:

Atreii

Všetky materiály na tejto stránke je možné použiť len s povolením ich autorov.




VELKELEVARE | Oznam | Obec dnes | Fórum | Obecná infraštruktúra | Dejiny Záhoria Blog | História | Cirkev v obci | Kultúra | Školstvo - vzdelávanie | Spolky, združenia | Príroda | Oddych a rekreácia | Šport | Fotogaléria obce | Mapa stránky


Zpäť na obsah | Zpäť na hlavné menu