WWW.VELKELEVARE.SK


Prejdi na obsah

Hlavné menu:


Majetok adaptovanej vetvy Kolonicovcov

História > Z dejín obce

Majetok adoptovanej vetvy Koloničovcov




Žigmund Kolonič bol posledným mužským potomkom rodu. Roku 1728 s povolením cisára adoptoval manžela svojej sestry Eleonóry Ladislava Zaya z Uhrovca, aby nezaniklo meno takého slávneho rodu, ktorý mal veľké zásluhy o Cirkev a vlasť, zvlášť počas tureckých vojen a pri obrane mesta Viedeň. Adoptovaný Ladislav Zay i všetci jeho potomci sa nielen stali dedičmi koloničovských majetkov, ale nosili aj ich meno. Koloničovský majetok v prípade vymretia mužských potomkov sa mal stať majetkom ostrihomského arcibiskupa. Mestečko Veľké Leváre v 18. storočí malo otvorenú cestu k rozvoju, ktorých narúšali len morové nákazy. Tak napríklad roku 1739 vyšiel zákaz trhov pre nebezpečenstvo šírenia morovej nákazy vo Veľkých Levároch. Roku 1743 Ladislav Kolonič požiadal o rozšírenie trhových práva tie dostal v nasledujúcom roku 1744. V roku 1747 sa vyšetrovalo pašovanie hovädzieho dobytka z Veľkých Levár do Rakúska. Významná vedecká osobnosť v 18. storočí Matej Bel vo svojom diele Notitia Hungariae novae historico geographica (Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku) z rokov 1735-1742 píše, že Veľké Leváre sú ľudnatým mestečkom, plným veľmi šikovných ľudí. Obyvatelia sú Slováci a Nemci. Časť z nich veľmi starostlivo obrába polia, časť sa venuje remeselníckym prácam. K nim sa pripájajú tí, čo sa starajú o zveľaďovanie hospodárstva. Pri tomto spôsobe života nemajú tažkosti s platením daní. Obývajú dosť veľké domy, ktoré majú vpredu izby, z druhej strany maštale, ďalej stodoly a humno. Majú dosť lúk a rozsiahle lesy, v ktorých je dostatok dreva aj na kúrenie, aj na stavbu domov. Mestečko sa už teraz zmenšuje. V druhej polovici 18. storočia došlo k feudálnym reformám. Ich cieľom bola zvýšiť daneschopnosť poddaných a jednotne upraviť vzťahy medzi poddanými a zemepánmi. Uhorská kráľovná Mária Terézia sa rozhodla nahradiť súkromné urbáre úradným celokrajinským urbárom (súpisom povinností poddaných).V roku 1768 sa konal vo Veľkých Levároch predurbársky súpis. Vtedy Ladislav Kolonič mal 82 sedliakov, z toho 64 sedliakov mala v držbe po 1/16 usadlosti, 1 sedliak 6/32 usadlosti, 17 sedliakov po 1/32 usadlosti. Okrem toho mal 8 želiarov - celých hostačníkov, 103 želiarov - polhostačníkov, 37 želiarov - domkárov, 16 želiarov bývajúcich u iných a 34 podželiarov. K úžitkom mesta patrili dve obecné lúky, od ktorých dostávali aspoň 15 fúr sena na vojenské dávky, šenk, od ktorého dostávali 100 zlatých, a konopné váhy, za ktoré pri vážení konopí v čase jarmoku dostávali asi 40 zlatých. Škody spôsoboval potok Rudava, ktorý zalieval lúky, sená a role na strane od Malaciek, ako aj vietor a piesok, ktorý zafúkal polia na strane od Moravského Svätého Jána a od Závodu. V mestečku nemali opustené usadlosti. Zásadnou zmenou, ktorú priniesla urbárska reforma, bolo prehodnotenie sedliackych usadlostí. Rozsah celej usadlosti tvoril 16 bratislavských meríc rolí a lúky na 8 koscov. Pri zavedení urbára sa určila menšia výmera pocty na jednu usadlosť, čím sa zvýšil počet usadlostí v porovnaní s predurbárskym stavom. Tereziánsky urbár uvádza 62 usadlostí, na ktorých hospodárilo 80 sedliakov, ďalej 102 želiarov- večných poddaných s domami, 37 želiarov slobodníkov s domami, 33 želiarov večných poddaných bez domov, 17 želiarov slobodníkov bez domov. Podľa urbára poddaní sedliaci hospodáriaci na celej usadlosti bolí povinní pracovať na panskom I deň v týždni s dvojzáprahom a so svojím vozom, so svojím pluhom alebo so svojou bránou. Slovenské znenie tereziánskeho urbára bol o 15.9.1771 uložené v mestečku, aby ľud poznal svoje povinnosti. V tereziánskom urbári sa nachádza vyše 20 rozličných profesií: Najpočetnejší holi obuvníci ,tkáči, hmčiari, halenári, masiari, krajčíri, klobučníci, kožušníci, gombičkári. Ďalej tu boI i pernikári, ránhojiči, stolári, pekári, garbiari, kováči, kolári, nožiari, obchodník s odevmi, farbiar, košikár, mydlár. V súpisoch tereziánskeho urbára sa vyskytujú tieto priezviská: Acholc, Alena, Ambra, Ampler, Amster, Antal, Babinec, Bakša, Baláš, Balog, Bardun, Bartoš, Baťánek, Beddák, Becha~ Benca, Besjak, Boboly; Bojkovský, Bokol, Boňa, Borddák (Berďák), Brichta, Brondstetter (Bronsteller), Cajlan, Cíferský, Cích, Cvor, Čech, Čermák, Černohorský, Číž, Daňkova, Drahoš, Dunár,Eminger, Fiala, Filus, Filusek, Filuštek, Formánek, Forsner (Fošnar), Fric,Funička (Funiška), Gregor, Grujber, Hajček, Halaj, Havorek, Herbich (Herbrick), Herold, Hesek, Hill, Htavenka, Holasin (Holasný), Hollý, Honc, Horný, Horňáček, Hóz, Hrnek, Hrubik, Hudeček, Huchna, Hurban, Chochol,lštokovič, Ivánek, Janíček, Jánsky, Javorek, Jedlička, Ježek, Jurkovič, Jiinger, Kaffmann (Kauffmann), Kalivoda, Kaňka, Karásek (Karáček), Klupp,Kohútek, Kokola, Koma, Kopka, Koritár, Košnár (Koznár), Kováč, Kovarich (Kovárik, Kovárek), KovaroviČ, Kožidera, Krajčír, Krčma, Kubic (Kubiš),Kudia, Kuna, Leffler, Leikib (Laidegh), Linek, Líška, Livik, Lopata, Maďarech (Maďaránek), Majčanský, Majirský, Majzna (Majson), Markušič, Matúšek, Medech (Medek), Mihalica, Michalkovič, Michalovič, Mikolová, Mikloš, Mračna, Neumeyer, Novotníček, Obola, Ondrejkovič, Pajdi, Pantl, Pantlir, Paulovič, Pavlásek, Pavlík, Pecha, Peringer, Pešek, Peška, Peškár, Petráš (Petráček), Pirgmon, Plavala, Polák, Prachala, Prakman, Pribily, Puc,Pukanský, Puškáš, Putrik, Rác, Rigo (Riga), Rigán,Ružička, Rybárik, Saupir,Seifert, Silberhor, Simandl, Smetkovič, Snopek, Stach, Stodler, Strek, Striček, Šefter, Šimek,Škarik, Šlach, Škopec(Škopek), Špaček, Šluk,Švarc, Švarek, Švingelman, Telár, Tesálek, Tiš (Tisch), Tomek, Trappel, Travnik, Ulahla (Ulehla),Vala, Valent, Vanek,Verner, Viktorín, Višňovský, Vlk, Volek, Volch, Záhorský, Zelenka, Zeman, Zemanek, ZemÍnek, Zloch, Zohorský, Zúbek, Žáček, Žilavý.
Pri prvom úradnom sčítaní rudu v Uhorsku v rokoch 1785-1787 mala mestečko až 2304 obyvateľov. Roku 1810 cisár Ferdinand I. znovu rozšíril jarmočné práva mesta. Bývalo tu sedem jarmokov, ktoré sa konali vždy v pondelok po nejakom sviatku alebo slávnosti. podľa tohodostali pomenovanie: trojkráľový, veľkonočný, svätodušný, žatevný (po habánskych hodoch), porciunkulový, hodový, martinský. V čase jarmoku alebo trhu po celej ulici zvanej Mestečko až po habánsky dvor bol na zemi rozložený ten najrozličnejší tovar.V prvých desaťročiach 19. storočia vo Veľkých Levároch bolo 91 dielní, z toho 30 ševcov (obuvníkov). Cechy bolí právne zrušené priemyselným zákonom z roku 1872, ale niektoré pokračovali v činnosti ako rozličné spolky. V roku 1831 preriedila počet obyvateľov cholera. Prvýkrát sa vyskytla na majeri Nivky. Po návrate z malackého jarmoku viacerým prišlo zle. sa prejavovala bolením hlavy i žalúdka, nechuťou k jedlu, dávením a kŕčmi. Trvala od začiatku augusta do konca októbra. Vrchol dosiahla 20. augusta, keď ochorelo 40 rudí a 19 z nich zomrelo. Potom denne mrelo 7 až 9 ľudí. Vtedy na Šibeničnom vršku zriadili cholerový cintorín, kde mŕtvoly kládlido veľkých jám a zalievali vápnom. Cintorín bol vyznačený priekopou a dreveným krížom.Revolučné udalosti z jari roku 1848 priniesli do života poddaných zásadnú zmenu. Uhorský snem v marci vydal historické uznesenie o zrušení poddanstva. Veľkolevárski poddaní bolí oslobodení od feudálnych dávok a poddanských robôt.


u





Uverejnené na základe. písomného súhlasu autora z dňa 24.05.2007


© Milan Hromník

1997

© web úprava by:

Atreii

Všetky materiály na tejto stránke je možné použiť len s povolením ich autorov.



VELKELEVARE | Oznam | Obec dnes | Fórum | Obecná infraštruktúra | Dejiny Záhoria Blog | História | Cirkev v obci | Kultúra | Školstvo - vzdelávanie | Spolky, združenia | Príroda | Oddych a rekreácia | Šport | Fotogaléria obce | Mapa stránky


Zpäť na obsah | Zpäť na hlavné menu