WWW.VELKELEVARE.SK


Prejdi na obsah

Hlavné menu:


Rudava

Príroda

Rudava


Jej tok tečie cez okresy:okresy Malacky, Senica
Nadmorská výška: 185 – 215 m.n.m Kraje: Bratislavský, Trnavský
Rozloha chráneného územia: 2 259 ha
Prírodný životný priestor charakterizovaný určitými vonkajšími podmienkami a súborom v ňom žijúcich organizmov (rastlín a živočíchov) napr.ako
Rosička okrúhlolistá(Drosera rotundifolia) Rosnička zelená(Hyla arborea)

RUDAVA je zapísaná v programe na ochranu prírody NATURA 2000





čo to program NATURA 2000 vlastne je?


NAURA 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie. Hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie európskeho prírodného bohatstva – najvzácnejších a najohrozenejších biotopov1 a druhov na území štátov EÚ. Sústavu NATURA 2000 tvoria chránené vtáčie územia vyhlasované s cieľom ochrany vtáctva a územia európskeho významu s cieľom ochrany ostatných vzácnych a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov a ich biotopov. O zaradení územia do sústavy NATURA 2000 rozhoduje Európska komisia, ktorá ho vyberá z predložených návrhov (národných zoznamov) jednotlivých členských krajín. NATURA 2000



ÚZEMIE EURÓPSKEHO VÝZNAMU RUDAVA



Riečka
Rudava patrí do geomorfologického celku Borskej nížiny, ktorá je súčasťou Záhorskej nížiny. Preteká cez najväčšiu oblasť viatych pieskov na Slovensku s celkovou rozlohou asi 570 km2. V špecifických podmienkach sa tu vytvorila pestrá mozaika mimoriadne vzácnych a na území Slovenska často jedinečných spoločenstiev, tečúce i stojaté vody a mokrade sa striedajú so suchými piesočnými dunami. Chemizmus viatych pieskov je extrémne kyslý, čo sa odráža v špecifických pôdnych a vegetačných pomeroch. Vďaka mimoriadnej pestrosti biotopov sa tu na pomerne malom území nachádza vysoký počet druhov a spoločenstiev s rozdielnymi ekologickými nárokmi.

Vysoká biologická rozmanitosť územia je daná aj jeho polohou na rozhraní karpatskej, panónskej a hercýnskej oblasti. Niektoré druhy sa ako veľká vzácnosť zachovali na vhodných stanovištiach ešte z ľadových dôb, kedy bolo na Záhorí subarktické podnebie - napr. páperec alpínsky
( Trichophorum alpinum), stavikrv väčší (Polygonum bistorta), diablik močiarny (Calla palustris), rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) a niektoré druhy rašelinníkov.
K najvzácnejším druhom európskeho významu patrí drobná orchidea
hľuzovec Loeselov(Liparis loeselii), ktorý tu má najbohatší výskyt v rámci celého Slovenska. V území je evidovaná prítomnosť 17 biotopov európskeho významu a 6 biotopov národného významu, ktoré plošne pokrývajú prakticky celé územie. Lesné biotopy zaberajú viac ako 72% územia v širokej škále lesných spoločenstiev od zamokrených slatinných jelšín až po suché borovicové dúbravy. Z lesných spoločenstiev si zaslúžia pozornosť najmä slatinné jelšiny a to spoločenstvá ostricovo - jelšového lesa a jelšiny s papraďou hrebenistou

Tieto pôvodné spoločenstvá s reliktnými druhmi sa dnes na Slovensku vyskytujú vo väčšom rozsahu už len na Záhorí. Rastú v medzidunových zníženinách a pozdĺž toku Rudavy na miestach s vysokou hladinou podzemnej vody, často bývajú aj povrchovo zaplavované. V stromovom poschodí prevláda
jelša lepkavá (Alnus glutinosa). V bylinnom poschodí tu nájdeme typický jelšinový druh, ostricu predĺženú(Carex elongata) a niektoré ďalšie ostrice (napr. ostricu metlinatú – Carex paniculata), z ďalších druhov papradník močiarny (Thelypteris thelypteroides), perutník močiarny (Hottonia palustris), Dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy vachtu rojlistú (Menyanthes trifoliata) a vodnianku žabiu (Hydrocharis morsus - ranae).
V území bolo zistených viac ako 1 000 druhov chrobákov
( Coleoptera), z ktorých mnohé predstavujú relikty ešte z ľadových dôb. Väčšinu vzácnych druhov chrobákov možno nájsť práve v zachovalých lesných biotopoch. Prioritným druhom európskeho významu je pižmovec hnedý ( Osmoderma eremita), ktorý žije len v starých bútľavých stromoch. Odumierajúce stromy, najmä duby, sú tiež jedinečným biotopom pre roháče obyčajné (Lucanus cervus) a fúzače veľké (Cerambyx cerdo). Staré stromy sú nenahraditeľným biotopom aj pre netopiere, ktorých tu bolo zistených 11 druhov. Z nelesných biotopov patria k najvzácnejším okrem samotného toku Rudavy prechodné rašeliniská, slatiny s vysokým obsahom báz a bezkolencové lúky s mimoriadne bohatou faunou bezstavovcov. Z druhov európskeho významu sa tu vyskytujú napríklad tri vzácne druhy vážok. Vážku Leucorrhinia pectoralis nájdeme len v zachovalých slatinných rašeliniskách. Priamo v Rudave žijú v piesčitom dne larvy klinovky hadej (Ophiogomphus cecilia). V menších lesných potôčikoch zasa žijú larvy pásikavca (Cordulegaster heros). Táto naša najväčšia vážka bola na Slovensku objavená len nedávno a to práve na Záhorí. Z európsky významných stavovcov sa priamo v Rudave vyskytuje vzácna mihuľa ukrajinská (Eudontomyzon mariae), na Slovensku známa len z niekoľkých lokalít. Zistených bolo aj 39 druhov rýb, čo predstavuje najvyššiu druhovú pestrosť ichtyofauny spomedzi všetkých 55 prítokov rieky Moravy.

Početná je aj fauna obojživelníkov (13 druhov), z plazov bol zaznamenaný výskyt 5 druhov. Z vtákov patrí k najvýznamnejším druhom
bocian čierny (Ciconia nigra), ktorého obľúbenou potravou sú práve ryby a obojživelníky. Rudava bola na celom toku ako prvý tok na území Slovenska osídlená bobrom vodným (Castor fiber). Oveľa vzácnejšia je vydra riečna (Lutra lutra).Prevažná väčšina územia sa nachádza na území vojenského obvodu (výcvikového priestoru) Záhorie. Územie v súčasnosti nie je chránené formou chráneného územia, od vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004 v ňom však platí v rámci predbežnej ochrany – druhý stupeň ochrany.

Melioračnými úpravami bol najviac postihnutý úsek toku medzi 24-37 r. km, kde bolo v blízkosti pôvodného toku vyhlbené nové koryto (melioracný kanál) s kapacitou na 100-rocnú vodu s bezpecnostou priblizne 50 cm. Tým došlo k presunutiu celého toku Rudavy na tomto úseku z prirodzeného prostredia lesného biotopu priamo do agrocenózy.

Umelo vytvorené nové koryto s jednoduchým geometrickým tvarom neposkytuje väcšine pôvodných druhov organizmov vhodné podmienky na ich trvalú existenciu, úkryt, resp. reprodukciu. Pri druhoch, ktoré nie sú schopné pouzívat umelé koryto ako biokoridor, došlo prakticky k izolácii ich populácií v hornej a dolnej casti povodia. V dôsledku polnohospodárskej cinnosti na okolitých pozemkoch dochádza navyše k znecistovaniu vody splachmi agrochemikálií z okolitých polí. Zvýšením prísunu zivín z nich ustupujú citlivejšie druhy.Od roku 1994 Povodie Dunaja, š.p., postupne vracia casti toku do pôvodného koryta. V novovybudovanom koryte vystavalo prehrádzku, ktorou sa voda odráza cez prekopaný spojovací kanáldostarého koryta. Na dolnom úseku od 0,0 r. km po 10. r. km sa údrzba brehu zamerala na obnovu brehovej a sprievodnej vegetácie z prirodzeného náletu najmä jelší a va`b. Aktivity pokracujú v hladaní moznosti presmerovania dalších castí toku do starého koryta v strednom úseku. V rámci projektu Dunajský environmentálny projekt v jeho casti "Morava – Dyje Restoration Project on Fish Habitat and Hydrologic Conditions” bude odstránená bariéra pre obojstrannú migráciu rýb medzi Moravou a Rudavou rybím obchvatom.



Vodné toky v povodí Rudavy

Ančin potok · Čierny jarok · Čulanka · Dubnický kanál · Habánka · Hlavina · Holičov · Hraničný kanál (I) · Hraničný kanál (II) · Hrudky · Chotár · Kilometrový potok · Kráľov potok · Kremenica · Lakšársky potok · Libuša · Mikulášsky potok · Plavecký kanál · Plavecký potok · Rohožnícky potok · Rudava · Rudavka · Smrekovec · Sokoldský kanál · Sološnický potok · Stará Rudavka · Studiensky potok · Štefanka · Trstienka · Vajar · Vápenný potok · Veľkolevársky náhon · Vývrat · Žliabok

Starostlivosť o zachovanie pôvodných druhov rýb
v ramsarskej lokalite Moravské luhy
str.10 pdf


Podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je územná ochrana na Slovensku zabezpečovaná prostredníctvom stupňov ochrany. Najmenšie obmedzenia v prospech ochrany prírody predstavuje 1. stupeň (platí na celom území SR), najprísnejší je 5. stupeň. (o. i. zahŕňa zákaz pohybu mimo vyznačených turistických chodníkov, zberu plodov a rušenia pokoja v záujme prítomných živočíchov a samozrejme vylučuje hospodársku činnosť).V prípade zónovania územia jednotlivým zónam zodpovedajú príslušné stupne ochrany (zóna A = 5. stupeň, zóna B = 4. stupeň, zóna C = 3. stupeň, zóna D = 2. stupeň. 1. stupeň nemá pridelenú zónu).



Bližšie informácie o tejto lokalite najdete na www.sopsr.sk/natura alebo priamo u pracovníkou Správy CHKO Záhorie


Štátna ochrana prírody SR Správa CHKO Záhorie Vajanského 17 901 01 Malacky Tel./Fax: (034) 772 2735





Zdroj: http://www.seps.sk/zp/daphne/casopis/981/dusan.htm
http://sk.wikipedia.org/wiki/Súbor:Rudava06.jpg









ZpäťPlayĎalší

VELKELEVARE | Oznam | Obec dnes | Fórum | Obecná infraštruktúra | Dejiny Záhoria Blog | História | Cirkev v obci | Kultúra | Školstvo - vzdelávanie | Spolky, združenia | Príroda | Oddych a rekreácia | Šport | Fotogaléria obce | Mapa stránky


Zpäť na obsah | Zpäť na hlavné menu